Obmedzme počet zahraničných hráčov v Tipsport lige!

Autor: Ondrej Rusnák | 21.4.2017 o 11:18 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1538x

K blogu na túto tému ma "vyprovokovali" výborné výkony našej  hokejovej 18tky. Chcel by som v ňom zdôvodniť, prečo je dobré regulovať počty legionárov v slovenskom hokeji.

        V posledných rokoch prichádza v hokeji, ale aj v iných športoch na Slovensku k prílevu zahraničných hráčov. Vraví sa, že sú kvalitnejší a majú lepšiu pracovnú morálku než my. Preto som nesmierne rád za veľmi sympatické a hlavne sebavedomé vystúpenie našich mladíkov na MS do 18 rokov. Po dlhej dobe sme dokázali konkurovať svetovej špičke nielen výsledkovo, ale aj čo sa týka predvedenej hry.

Dnes hokejovému svetu vládne suverénna Kanada.  Vyhrala posledné dve OH aj MS a v mládežníckych kategóriach je vždy favoritom číslo 1 na titul. Jej takmer bezodná studňa talentov vychádza z juniorskej ligy CHL. Túto ligu si Kanaďania chránia ako „oko v hlave“.  CHL má 60 tímov a každý z týchto tímov môže mať len dvoch Európanov na súpiske + nemôže to byť brankár, keďže s týmto postom mali problémy. Prečo oni si trh chránia už u juniorov a my si nedokážeme ochrániť jedinú našu profesionálnu súťaž? Prečo je legionárov stále viac a mladých Slovákov v lige nepribúda?

V športových novinách(G-B-S) na RTVS z 23.2.2017 bola táto téma dopodrobna rozobraná. Prikladám vyjadrenia bývalých reprezentačných trénerov Júliusa Šuplera a Ľubomíra Pokoviča a šéfa Tipsport ligy Richarda Lintnera.

Július Šupler vraví "o zlom jave,ktorým sa stráca efekt výchovy našej mládeže". V tomto názore ho podporuje aj Ľubo Pokovič, podľa neho "domáci trh so slovenskými hráčmi si musíme chrániť, preto aby hráči mali budúcnosť a reprezentácia mohla dobre hrať". Opačný názor má Richard Lintner ,ktorý "nevidí ešte dôvod obmedzovať počet legionárov v lige". 

Ešte na margo vyjadrení, Richard Lintner vraví, že „zakázať zamestnávať EÚ hráčov je v rozpore s pravidlami o voľnom pracovnom trhu v rámci EÚ“, tak o tom, by sa dalo minimálne polemizovať. Liga (spoločnosť Pro hockey a.s.) je totiž súkromný subjekt a je len na jej akcionároch (kluboch), aké si určia pravidlá a koho si vyberú do klubu. Takto by totiž pravidlo o voľnom pracovnom trhu porušovali takmer všetky ligy v Európe, ktoré tieto kvóty na legionárov majú.

1. Minimum profesionálnych hráčov a tímov SR = nekvalitná reprezentácia SR

Slovenská liga má 10 tímov, ktoré sú profesionálne. To znamená okolo 220-250 hokejistov. Tento rok sa cez našu najvyššiu súťaž „premlelo“ 107 zahraničných hráčov. Samozrejme, je to celkový súčet a naraz v jednom kole nehralo tak veľa legionárov. Na konci základnej časti ich už bolo v kluboch len 61. V každom prípade na tak veľký počet legionárov doplatilo mnoho slovenských hráčov.

Tým, že stále menej a menej Slovákov hrá v zahraničí, tak logicky majú tréneri národného tímu užší výber hráčov. Tento pokles je dlhodobý a v minulosti nepredstaviteľný fakt, že na MS, či dokonca olympiáde budú hrať hráči z našej ligy, sa stáva úplne normálnym. Preto aspoň v nej treba dať čo najväčší priestor Slovákom.

Ochrancovia neobmedzeného počtu legionárov u nás argumentujú, že aj iné ligy to takto majú, napr. Švédsko. Áno to je pravda, avšak všetky hokejovo vyspelé krajiny majú aj druhú profesionálnu ligu a to znamená, že také Švédsko má 14 tímov v 1. Lige(Eliteserien) a 14 tímov v 2. Lige(Allsvenskan).  Má teda takmer 3x viac možností kam umiestniť hráčov vychádzajúcich z juniorského hokeja. My tento priestor nemáme a sami si legionármi náš maličký trh pre Slovákov ničíme.

2. Kvalita

Z tých 107 zahraničných hokejistov čo sme tento rok mali možnosť vidieť, nepochybne mnohí sú kvalitní a výrazne oživili ligu. Príkladom je Maione z Banskej Bystrice, ktorý zlomil rekord v bodoch obrancu alebo martinský brankár Corbeil, ktorý mal výraznú zásluhu na vyradení Košíc v play-off. Mnohých som ešte nevymenoval. Napriek tomu si myslím, že ich prínos do našej ligy nie je až tak výrazný, skôr naň slovenský hokej dopláca. Títo hráči totiž dostanú vždy príležitosť hrať v prvých dvoch päťkách a sú nasadzovaní na presilové hry, kde sa body zbierajú podstatne ľahšie. Tým pádom mnohí z nich vyzerajú byť kvalitní, lebo dostali šancu. Musíme si uvedomiť, že tí naozaj najšpičkovejší legionári prichádzajúci z NHL či KHL, uprednostnia radšej iné ligy, ako je tá naša a na Slovensko príde takpovediac druhá vlna legionárov.

3. Zbytočnosť projektu SR 20

Projekt SR 20 má už 10 rokov a mnoho hokejových odborníkov má na fungovanie tohto tímu v extralige rozdielne názory. V každom prípade, a to sa zhodujú všetci odborníci, títo hráči získajú skúsenosti z mužského hokeja a ich pripravenosť z fyzickej aj taktickej stránky na mužský hokej je neporovnateľne lepšia, než to bolo pred projektom. Po ukončení v projekte však nastáva pre mladého chlapca tvrdá realita a boj o miesto v tíme mužov. Mnoho z hráčov, do ktorých bolo investovaných veľa energie trénerov a aj zväzových peňazí radšej ukončí kariéru, ako sporadicky hrať za 600-700 Eur. Napriek pomoci v prípade kvót pre legionárov, mladí chlapci si hrať ligu musia stále zaslúžiť. Preto nápad povinných kvót, ktoré by diktovali klubom, aby mladí hrali len preto, že sú mladí, nepokladám za správny.

4. Finančná náročnosť

Keďže žijem v hokejovom prostredí odmalička a rozprávam sa s manažérmi, viem posúdiť, za aké peniaze u nás legionári hrajú. Možno budete prekvapení, ale zárobky zahraničných hráčov sú porovnateľné so zárobkami slovenských hráčov. Možno aj preto kluby vo veľkom začali siahať po nich. Problémom sú ale ich druhotné náklady. Za každého hráča musí byť zaplatení transfer vo výške takmer 1000 Eur. To znamená, že klub ako Nové Zámky iba na legionároch(mal ich 18) zaplatil 18 000 Eur. K tomu treba prirátať cestovné náklady, letenky, ubytovanie, u mnohých aj strava a dostávame sa k číslu, ktoré kluby pocítia. Tieto vyhodené peniaze, by mohli byť využité oveľa efektívnejšie, napríklad na skvalitnenie tréningu, zaplatenie kondičného trénera a pod.

5. Chýbajúce emócie

Ten, kto našu ligu sleduje desiatky rokov, mi dá isto za pravdu. Vysoké počty legionárov v našej súťaži sú jednou z príčin zvýšenej fluktuácie hráčov medzi klubmi. Ak sa hráči často menia, tak je oveľa ťažšie, aby sa vytvorila rivalita medzi klubmi a hráčmi v nich. Taktiež fanúšik si nemôže „zamilovať“ jednotlivých hráčov. Osobnosti ligy ako Cíger v Slovane, Pardavý v Trenčíne, Kroták v Poprade, či Šechný v Košiciach resp. vo Zvolene prirodzene vzbudzovali pozornosť na štadiónoch a ľudia si ich budú pamätať ešte roky. Tak isto to funguje aj opačne s legionármi. Hráči ako Sasu Hovi, Petr Pavlas, by v Slovane nezostali v srdciach ľudí, ak by v tej dobe za belasých hralo 10 legionárov, tak ako je tomu teraz. Aj z tohto dôvodu si myslím, že o pár rokov si málokto spomenie na aktuálnych legionárov v našich tímoch.

Riešenie

Najjednoduchším riešením mi vychádzajú kvóty, ktoré by obmedzili počet cudzincov na zápas. Myslím, že 5 legionárov je tak akurát.

Druhým riešením, ktoré mi príde aj z hľadiska internej rivality medzi manažérmi zaujímavejším, je zavedenie kartového systému, kde platí pravidlo 1 karta = 1 legionár. Každý klub, by ich mal na sezónu 7 a mohol ich akokoľvek a kedykoľvek využiť(napr. 6 hráčov + 1 brankár). V takomto systéme manažéri klubov, by museli mať lepšie prečítaného zahraničného hráča, už pred jeho podpisom. Aj na základe viacerých rozhovorov s ľuďmi od hokeja, pevne verím, že jedno z riešení začne platiť už od budúcej sezóny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar zdržuje. Kočnerovho policajta neriešia

Policajný prezident tvrdil, že požiadal o správu, aby mohol zakročiť.

SVET

Bývalý populista Fico nás zradil, znie z Poľska aj Maďarska

Fico o budúcnosti v jadre EÚ hovoril už na jar, médiá si to nevšimli.


Už ste čítali?